Postihnuté deti s vrodenou a získanou poruchou nervového systému

Referencie detí s neurologickým postihnutím

Bohuško B., 1,5 roka; chlapček s hydrocefalusom

Náš synček Bohuško po predčasnom pôrode prekonal krvácanie do mozgu a tak je ťažko zdravotne postihnutý. Hydrocephalus, cataracta, centrálna hypotónia je len niekoľko z jeho početných diagnóz. Lekárske prognózy boli zlé ale nechceli sme sa s tým zmieriť a hľadali sme terapiu, ktorá by Bohuškovi pomohla. Samozrejme sme rehabilitovali, cvičili ale chceli sme skúsiť aj niečo viac. A tak sme skúsili Skenar terapiu. Pani doktorka Sabová nás milo prijala, vysvetlila všetko okolo terapie, Bohuškovi urobila diagnostiku a určila vhodné metódy pre Bohuškove liečenie. Po prvom cykle, ktorý Bohuško absolvoval v máji 2010 sme hneď videli zmeny, ktoré nastali a to hlavne v tom, že sa  začala zlepšovať hypotónia, doslova sa mu začali rysovať svaly. Mohli sme cvičiť aj také cviky, ktoré predtým Bohuško nezvládal, viď. video. Mali sme problém aj s priberaním na váhe, ktoré sa tiež zlepšilo.

Druhý cyklus sme absolvovali v júli 2010, po ktorom už Bohuško jednoznačne zmocnel. Kvôli cataracte mal Bohuško dioptrie +20 a aj tu nastalo zlepšenie, na jednom očku má +12 a na druhom +13 dioptrií a taktiež sa mu zmiernil nystagmus.  Pani doktorka nás upozornila, že nastanú reakcie-aktivácie. U každého je to iné, u Bohuška je to hlavne zápcha, ale bolo nám vysvetlené, že to súvisí s dozrievaním mozgu.

Ďalší cyklus, zatiaľ  náš posledný, sme absolvovali v októbri 2010. Po ktorom pokračovalo Bohuškove zlepšenie, začal byť vnímavejší a je očividne pevnejší.

Radi by sme v terapii pokračovali ďalej, lebo výsledky sú priaznivé a Bohuško potrebuje ešte veľa pomoci a síl do ďalšieho napredovania ale už  teraz môžeme povedať, že sa psychicky aj motoricky zlepšil.

Nelka D.

Skenar terapiu sme začali navštevovať na podnet našich známych. Naša dcérka sa narodila o mesiac skôr, a s tým sa jej spájali všetky zdravotné problémy. Pár dní po pôrode došlo k zástave dýchania a preto jej malý mozoček zostal neokysličený. Zanechalo to na Nelke následky vo forme hypotónie a oneskoreného psychomorického vývinu.

Skenar terapiu sme prvýkrát absolvovali v júli 2010 s veľkým očakávaním, že Nelke pomôže. Nelka mala vtedy 15 mesiacov. Aj to tak bolo, len sme najskôr museli prekonať dva mesiace aktivácií, ktoré u nás boli vždy po každom cykle dosť silné. Nie raz som myslela, že všetko vzdáme a pôjdeme si len svojou kľudnou cestou. Nonstop bola a je zahlienená, objavovali sa afektové stavy, rôzne vyrážky.

Vždy keď sa niečo s Nelkou dialo, kontaktovala som pani doktorku, ktorá ma hneď ukľudnila a dala rady ako práve prebiehajúce aktivácie čo najlepšie zvládnuť. Po prvom cykle Nelke spevnelo celé svalstvo a začala sa pokúšať o prvé samostatné kroky. Druhý cyklus priniesol samostatnú chôdzu, viď. video. Konečne to prišlo! Tretí cyklus podporil rozvoj jej mentálnej stránky a vnímanie. Viac sa začala zaujímať o hračky, udrží dlhšie pozornosť... Toho času máme za sebou štvrtý cyklus a s očakávaním dúfame, že príde ďalší veľký pokrok. Skenaru ďakujeme, že Nelka sa má omnoho lepšie!

Nelka M.

S terapiou SCENAR sme začali cca pred rokom s cieľom skúsiť niečo nové a tiež na odporučenie známych, u ktorých zdravotne ťažko postihnutého synčeka sme videli skutočné pokroky. Musím za seba povedať, že neverím veľmi na iné ako čisto medicínsky podložené a osvedčené terapeutické postupy, no rodič, ktorý ma choré dieťa skúša všetko, čo sa dá...Nelinka mala zo začiatku strach z neznámeho, pretože si pobytov v nemocnici zažila až-až, no napokon sa skamarátila so všetkými. Na každý jeden cyklus terapie organizmus Nelinky zareagoval, spočiatku sme boli vystrašení, pretože každá výchylka od normálu u nás takmer vždy znamená hospitalizáciu v nemocnici, šlo predovšetkým o horúčky, únavu, pozitívny nález v moči, candidózu...no po 2-3 týždňoch došlo k celkovej stabilizácii a zlepšeniu. Všetci známi a rodina si všimli, aké veľké pokroky urobila Nelinka najmä v rozprávaní, zlepšila sa jej jemná motorika a celkový svalový tonus...jednoznačne môžem povedať, že nám terapia určite pomohla, dokonca sa na každú ďalšiu vždy tešíme, pretože sa v príjemnom prostredí dobre cítime a radi sa tam vraciame.

Pripájam pár fotografií pre porovnanie, aký veľký skok sme počas roku urobili...

...a na záver chcem vysloviť poďakovanie MUDr. Sabovej a jej kolegyni Majke za láskavý a ochotný prístup počas terapií SCENAR.

S pozdravom

Timur a Skenar

So Skenarom sme začali v októbri r. 2009. V tom čase mal náš syn Timi 2 roky a 10 mesiacov a jeho fyzicky a psychicky stav bol takýto: sedí s oporou, ale padá do strán, na nohách sa udrží, keď ho fixujeme na trupe a striedavo vykračuje nohami. Pravú ruku používa veľmi málo. Vydáva slabiky, ma-ba-ka, bez významu. Čo sa týka hry, vie len hračky rozhádzať a prekladať z miesta na miesto. Vie ukázať na tvári čo kde má a pozná základne veci, ktoré denne používame.      
V tom čase sme cvičili Bobath terapiu a mali sme za sebou tri aplikácie nitkovej akupunktúry v Budapešti, ktoré mu nijako výrazne nepomohli.

Náš syn ako 14 dňové dieťa, prekonal krvácanie do mozgu a na predlženú miechu, následkom čoho má nedostatočné dýchanie, má tracheostómiu a na noc potrebuje pľúcnu ventiláciu, má nedostatočné hltanie a z toho dôvodu je kŕmený len cez PEG. Keďže bolo narušené dýchacie centrum, nevie „zladiť“ dýchanie s plačom a namiesto plaču zmodrá a dostane „záchvat“. Je hypotonický, hlavne pravá strana. Toto sú jeho najväčšie zdravotné problémy.

Po prvom cykle Skenaru, ktorý náš syn absolvoval v priebehu 2 týždňoch 6x, nastúpili spomínané aktivácie a trvali 10 dni. Najvýraznejšie prejavy bola nervozita, zvýšené afektívne záchvaty, zlý spánok, zvýšená teplota, páchnuca stolica.

Pre nás to bol signál, že sa s ním niečo deje a ešte v tom istom roku v decembri sme absolvovali druhý cyklus Skenar terapie, po ktorej nastúpili ešte výraznejšie aktivácie. Dva týždne bol Timi výrazne nervózny, zvýšili sa mu afektívne záchvaty, až tak, že sme ho museli rozdýchavať ambuvakom lebo sa sám vôbec nenadýchol. Napokon ochorel a takmer mesiac musel byť neustále pod dýchacím prístrojom aj kyslíkom, pretože nevládal dýchať sám. Mal vysoké horúčky, vybral dvoje antibiotík, ktoré mu vôbec nezabrali.

Pät mesiacov po prvej terapii Skenar a tri mesiace po druhom cykle Skenar, to už mal náš Timi tri roky a tri mesiace, nastala stabilizácia v jeho zdravotnom stave a s nim prišli aj pozitívne výsledky.

Zlepšilo sa mu celkové držanie tela, pekne chodí v chodítku v ktorom doteraz len visel, začal vnímať telo ako celok, vidno to pri tom, že keď počuje hudbu, tak sa snaží celým telom „tancovať“, jeho telo, ktoré predtým bolo mäkké sa mu na niektorých miestach obalilo svalmi, začal po nás opakovať rôzne veci, je vnímavejší a chápavejší. Jedna vec, ktorá sa nezlepšila, ale zhoršila, je jeho reč, nechce alebo nevládze „rozprávať“.

Taktiež stále pretrváva problém zo zaspávaním a samotným spánkom, ktorý má od návratu z nemocnice, čiže od jeho pol roka. Zaspáva dlho a ťažko, predchádzajú tomu záchvaty. Zaspáva po polnoci, budí sa bez dôvodu do záchvatu, deje sa to pravidelne každú noc, aj napriek tomu, že spí s dýchacím prístrojom.

Tretí cyklus Skenar terapie sme absolvovali v apríli a štvrtý, zatiaľ posledný cyklus Skenaru v júli 2010, to mal už náš Timi 3 a ½ roka.

Po treťom a štvrtom cykle nenastali žiadne závažné aktivácie, ktoré je nutné spomenúť, ale nastalo výrazne zlepšenie.
Mesiac po treťom cykle Skenaru, Timi dokáže stať pri kuchynskej linke, držiac sa jednou rukou úchytky a druhou rukou vyberá šuplíky. Pre nás je to obrovsky pokrok.

Mesiac po štvrtom cykle Skenaru sme boli pri mori, tak možno zaúčinkoval aj morský vzduch a uvoľnená nálada celej rodiny, ale pre nás sa stal malý zázrak. Timi začal „rozprávať“ vo veľkom a začal spať a to trvá až dodnes. Normálne večer zaspí a spí takmer celú noc. Začal sa predvádzať a je veľmi spoločenský. Pekne sa mu spevnil chrbát, dokáže chodiť už len za ruky. Z ľahu si sám sadne a naučil sa sám pretáčať na brucho. Túto aktivitu kvôli PEGu nechcel robiť.  Keď sa má čoho držať, vie sám stať. Naučil sa listovať knižky a stavať kocky na seba.

V súčasnosti má náš syn 4 roky a tri mesiace a jeho napredovanie pokračuje. Ďalší cyklus Skenaru sme kvôli manželovým pracovným povinnostiam neabsolvovali, ale v blízkej dobe sa na Skenar chystáme.

Viac sa môžete dozvedieť na timurko.estranky.sk

Pred skenar terapiou

Po 1. skenar cykle

Po 3. skenar cykle

Po 4. skenar cykle

Riško V., 4 roky

O tejto terapii som sa dozvedela vďaka stránkam iných detičiek. Zaujalo ma, ako táto terapia na deti pôsobila a túžila som ju skúsiť, aj napriek tomu že je finančne dosť náročná. Absolvovali sme dva cykly v centre Medipulz. Po obidvoch, tak ako sa predpokladalo, nastali aktivácie (jednoducho povedané boj organizmu voči zmenám vyvolaným skenarom). V našom prípade sa obidve aktivácie prejavili na pľúcach. Po prvom cykle sme skončili v nemocnici so zápalom pľúc (ale bola to naša chyba, napriek zákazu sme na aktiváciu nasadili antibiotiká), po druhom cykle sme boli už poučení a problémy so zahlienením pľúc sme ustáli doma na čajíkoch a domácej liečbe. Výsledok vidieť na celom organizme. Počas jedného roka, kedy sme začali s terapiou Skenar, pribral Riško okolo 6kg a upravilo sa mu trávenie. Dovtedy mal vždy problém s priberaním, bol, ako sa hovorí, kosť a koža. Teraz je z neho "chlapík". Telo má samý sval a oveľa lepšie reaguje na cvičenie. 4 roky sme makali každý deň a efekt nebol príliš veľký. Za posledný rok sme sa dostali oveľa, oveľa ďalej.

Pred skenar terapiou sme Riška všade nosili kvôli svalovej hypotónii, po dvoch cykloch a polročnej pauze sa Riško dokázal postaviť na nohy a s pomocou ruky chodiť. Viď video. V každej odbornej ambulancii kam sa prídeme ukázať ako prvé konštatujú, že sme pekne pribrali. Myslím, že je to vďaka Skenaru, ktorý Riškovi zlepšil metabolizmus a aj napriek tomu, že je to náročná terapia, radi by sme pokračovali ďalej. Stále je vidieť, že sa posúva mentálne aj fyzicky, aj keď to nie sú nejaké extra veľké viditeľné zmeny, ale dosť poukazujú na to, že mu to dobre myslí. Napr. ma veľmi prekvapil, keď si rozbalil vianočný darček - autíčko sanitky, a ako prvé ukázal na strechu s tým, že autíčku chýba maják (čo som si ani ja nestihla všimnúť). Začali sme ho pomaly okrem čísiel učiť aj písmenka. Tiež je oveľa pevnejší, už chvíľu aj sám ustojí, len si to nesmie uvedomovať, lebo sa veľmi boji. Hneď ako zistí, že stojí sám, tak ide spadnúť. Psychika nám v tomto smere asi dá ešte dosť zabrať, aby sme ho presvedčili, že stáť sám je fajn.

Adam Ž., 3 roky

3. ročný Adamko s vrodenou poruchou neurofibromatóza, epilepsiou a susp. DMP navštívil naše centrum za účelom zlepšenia komunikácie, v jeho prípade lekári povedali, že šanca aby niekedy rozprával bola minimálna. Po 3 cykloch skenar terapie (15-20 sedení) chlapec začal rozprávať, zlepšila sa mu sociálna adaptačná schopnosť – následne ho zaradili do škôlky, ako 4,5ročný začal spoznávať písmená, písať slová na počítači a učiť sa básničky a pesničky naspamäť, vylúčili autizmus. Posúďte sami, pozrite si video.